Vlastním to,
čo vlastnila som kedysi-
pár písmenok
vrytých v lavici.
Na tvári slza
hrá svoju predohru.
Hviezdy sa tvária unavene,
ako keď diabol
svoje šípi žeravé
vráža im do tváre.
Ostala som sama...
Opustená v ríši vlkov...
Predomnou smutná vŕba
bojí sa uhynúť.
Sme vinní?
Nie...
Ty nie...
Len ja...
Vložila som si hriech
priamo do vrecka...
Hriech?
Tak lásku si nazývajú vlci...
Kto miluje, nech radšej mlčí.
Ostáva mi posledná nádej,
jediný triezvy pohľad
na tento svet
ukrytý v latinskom citáte:
"Totum laudatur,
si finis laude beatur."
Možno...
Keď priblížim sa k cieľu,
zacítim
silu týchto slov...
čo vlastnila som kedysi-
pár písmenok
vrytých v lavici.
Na tvári slza
hrá svoju predohru.
Hviezdy sa tvária unavene,
ako keď diabol
svoje šípi žeravé
vráža im do tváre.
Ostala som sama...
Opustená v ríši vlkov...
Predomnou smutná vŕba
bojí sa uhynúť.
Sme vinní?
Nie...
Ty nie...
Len ja...
Vložila som si hriech
priamo do vrecka...
Hriech?
Tak lásku si nazývajú vlci...
Kto miluje, nech radšej mlčí.
Ostáva mi posledná nádej,
jediný triezvy pohľad
na tento svet
ukrytý v latinskom citáte:
"Totum laudatur,
si finis laude beatur."
Možno...
Keď priblížim sa k cieľu,
zacítim
silu týchto slov...
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.